Fotograf Magazine

Jano Pavlík

Tragik hravej generácie

Tvorbu Jana Pavlíka (1963–1988) pred pár rokmi poznal málokto. Chýbajúca literatúra, takmer žiadna výstavná činnosť, ťažko prístupná fotografická pozostalosť. Rodák zo slovenskej Sniny, ktorý prišiel v roku 1982 na FAMU študovať fotografiu spolu s ďalšími Slovákmi neskôr označovanými ako slovenská nová vlna, svoje výnimočné dielo už o necelých šesť rokov navždy prerušil dobrovoľnou smrťou. Pre niekoho excentrický zjav, príjemné osvieženie miestami príliš formalistickej tvorby slovenskej novej vlny, pre iných nečitateľná postava exhibujúca samoúčelnými čmáranicami. Stále však len akýsi dovetok k celej generácii, poznámka pod čiarou. Pavlíkova tvorba vždy bola a do istej miery doposiaľ je „ťažko stráviteľná“, a to dokonca i u najhorlivejších zástancov imaginatívnej a inscenovanej fotografie. Vyžaduje totiž istú mentálnu námahu – opustiť tradičné kategórie, v ktorých sme zvyknutí nazerať fotografiu 80. rokov a pripustiť, že už vtedy sa vyskytovali autori, ktorí svojou tvorbou vedome či podvedome zapĺňali isté žánrové a technologické medzipriestory. V tomto zmysle je Pavlík jeden z prvých dôsledne postmoderných fotografov na našom území.

To read the entire article you must log in.

Log in

Ernest na domácom elektrickom kresle (za trest, že toho chcel veľa vidieť), 1983–87, © dědicové
Ernest už fakt nevie, čo by urobil, 1982–87, © dědicové